Boleslav I. Chrabrý - prvý poľský kráľ
Syn Mieška I. a Doubravky Přemyslovnej sa zapísal do histórie ako prvý poľský kráľ. Volal sa Boleslav I. Chrabrý (967 - 1025) a bol z Piastovskej dynastie. Mal zamilovanie do podbojov a rozširovania svojho územia. Musel to byť vládca veľmi temperamentný a bojovný, pretože viedol konflikty s väčšinou susedov. S Nemcami sa bil o Milsko (od 15. storočia Horná Lužica) a Lužicu. Boleslav si robil zálusk na České kniežatstvo a Moravu. Kyjevskú Rus chcel získať, ak nie pre seba, tak aspoň pre svojho zaťa. Konflikty mal Boleslav aj s Uhorským kniežatstvom a so starými Prusmi.
Začal vládnuť v roku 992, keď zomrel jeho otec Mieško I. Ale vzhľadom na skutočnosť, že Mieško I. rozdelil vládu medzi neho a synov z druhého manželstva, je pravdepodobné, že vládol len v jednej časti poľského kniežatstva. Ak nás kronikári neoklamali, mal vtedy 25 rokov. Ale už úvod tohto článku ukázal, že Boleslav mal celý svoj život veľké ambície a moc nad celým kniežatstvom sa dostala do jeho rúk už o 3 roky neskôr, keď svoju macochu - Odu spolu s tromi nevlastnými bratmi vyhnal.
Prelomom bol rok 1000 a tzv. Hnezdniansky zjazd, podľa mesta Gniezno. Na tomto zjazde rímskonemecký cisár Otto III. utvoril v Gniezne arcibiskupstvo a udelil Boleslavi titul "frater et cooperator Imperii" (brat a priateľ ríše). To symbolizovalo istú formu poddanosti Boleslava cisárovi.
Boleslav získaval úspech za úspechom a bol dobrým vojenským stratégom, keďže rád využíval triky, ktoré viedli k vyčerpávaniu nepriateľských síl, pričom sa vyhýbal zrážkam na otvorenom poli. Ako jediný vládca v poľskej histórii dobyl značné teritória nemeckých zemí. V roku 1003 tak rozšíril teritórium Poľského kniežatstva o Milsko (s mestom Budyšín), Lužice, Meißen, ale aj České kniežatstvo, Moravu a územie dnešného Slovenska.
V rokoch 1003 - 1004 sa stal českým kniežaťom po smrti Vladivoja ako Boleslav IV. Bolo to vďaka tomu, že jeho matka bola z rodu Přemyslovcov, ako aj vďaka tomu, že vzťahy s cisárom Ottom III. boli dobré. To sa zmenilo po smrti Otta III. v 1002 roku, keď na jeho miesto prišiel Henrich II., ktorý Boleslavovi síce ponúkol léno za České kniežatstvo a Moravu, čo však Boleslav odmietol a Henrich II. sa ho za to rozhodol vypudiť a kniežaťom sa tak stal Jaromír. V roku 1004 tak stratil České kniežatstvo a rovnako tak Meißen.
Rok 1007 priniesol stratu zvrchovanosti nad Západným Pomoranskom, v ktorom si vybudoval vplyvy jeho otec Mieško I. Stratil tak kontakt s mestami Szczecin a Kołobrzeg.
V 1013 dohodol manželstvo svojho syna Mieška II. Lamberta (o ktorom si napíšeme v ďalšom článku) s Richenzou Lotrínskou. V 1018 roku získal Boleslav tzv. Grody Czerwieńskie (región okolo mesta Červeň). Do kniežatstva sa tak vrátilo mesto Przemyśl, ktorý stratil Mieško I. v 981 roku. Boleslav v 1018 roku dobyl Kyjev a získal tiež mesto Brest (ktorý následne stratil v 1023). Nebol to však len rok ziskov, Boleslav I. stratil Moravu a územie dnešného Slovenska.
Boleslav šikovne využil smrť svätého Vojtecha a počas svojho života podporoval stavby monumentálnych palácov a kostolov. V 1025 - roku jeho smrti - sa rozhodol korunovať sa za poľského kráľa.
Fotografia: Ciekawostki historyczne.pl