Boleslav II. Štedrý - tretí poľský kráľ
Ďalší vládca Poľska s divokým temperamentom. Poriadok, ktorý sa podarilo dosiahnuť jeho otcovi Kazimírovi I. Obnoviteľovi sa mu zrejme málil a bojoval s Čechmi, Uhrami a Kyjevskou Rusou.
Hovoríme o Boleslavovi II. Štedrom, (1042 - 1081/1082) niekedy označovaného tiež pseudonymom Smelý.
Po smrti otca v 1058 začal vládnuť. Jeho hlavným cieľom bolo zastavenie nemeckej expanzie a intervencia do vnútorných záležitostí Kyjevskej Rusi a Uhorského dvoru, ako aj dosadenie vládcov na týchto dvoroch, ktorí by boli minimálne neutrálne nastavení, čo si nejeden krát vyžadovalo jeho zbrojný nájazd. V 1060 roku zorganizoval prvú výpravu do Uhorska s cieľom dosadenia na trón svojho spojenca Bela I. Čechy a Nemci podporovali kráľa Ondreja I., ktorý vo vnútorných bojoch stratil svoj život a bol nahradený práve Belom I., ktorý bol spojencom Boleslava. Ten sa však natoľko zaujímal o zahraničné záležitosti, že zabudol na svoje teritórium a v 1065 roku stratil Východné Pomoransko s mestom Gdańsk.
V roku 1060 sa Boleslav vypravil do Českého kniežatstva, ktorá však skončila neúspechom. Boleslav takmer prišiel o svoj život. To oslabilo Poľsko, ktoré potom muselo viesť dvojitú politiku voči Českému kniežatstvu. Boleslav poskytol úkryt kniežaťu Jaromírovi, ale rovnako tak podporoval jeho rivala Vratislava II., čo spečatil manželstvom so Svatavou Poľskou.
Boleslav sa v roku 1069 vypravil do Kyjeva, čo miestni ľudia neradi videli vzhľadom na pamäť o tom, že vojská Boleslava I. Chrabrého už v 1018 roku spustošili Kyjev. Boleslav podporoval kniežaťa Izjaslava Jaroslaviča, ktorý však svoju vládu v Kyjeve stratil. Boleslav už neskôr nechcel riskovať výpravy do Kyjeva vzhľadom na možnosť ataku zo západu. V 1069 roku tak opäť získal Grody Czerwieńskie (región okolo mesta Červeň) s mestom Przemyśl, ktoré stratil Mieško II. Lambert v 1031 roku.
V 1071 roku sa Boleslav vybral do Meißen za cisárom Henrichom IV., kde už pred ním bol Vratislav II. Cisár rozkázal uzatvoriť mier medzi Poľskom a Českým kniežatstvom. Boleslav využil situáciu a dohodol sa so Saskou opozíciou voči cisárovi a v 1072 roku zaatakoval Čechy. Cisár sa tak rozhodol vydať sa na výpravu proti Poľsku v 1073, ako trest za porušenie mieru. Sasi sa dohodli s Velétmi a odmietli zúčastniť sa výpravy do Poľska. To pomohlo Poľsku, keďže cisár musel riešiť vnútorné záležitosti a nemohol realizovať výpravu do Poľska.
V západnej Európe v tom čase prebiehal boj o investitúru medzi pápežom Gregorom VII. a cisárom Henrichom IV. Poľsko a Uhorsko sa priklonili na stranu pápeža, čo Boleslavovi pomohlo získať kráľovskú korunu v roku 1076 a stal sa tak tretím poľským kráľom.
Hlavným cieľom Boleslava bola centralizácia moci. Posledným klincom do rakvy pre Boleslava znamenal rozkaz dať zabiť krakovského biskupa Stanislava. To spôsobilo vyhnanie kráľa v 1079 roku. Kráľ okrem koruny stratil aj Grody Czerwieńskie (región okolo mesta Červeň). Vybral sa do Uhorska, kde bol pravdepodobne zabitý v 1081 alebo 1082 roku.
Vlády sa tak ujal jeho brat Vladislav I. Herman, ktorý dovtedy pravdepodobne vládol nad regiónom Mazovsko a nie je vylúčené, že sa podieľal na vyhnaní jeho brata. Ale o ňom si napíšeme až v ďalšej časti.
Fotografia: Ciekawostki historyczne.pl