Boleslav III. Krivoustý - plodný vládca
Syn Vladislava I. Hermana Boleslav III. Krivoustý (1086 - 1138) sa narodil v 1086 roku. Neposlušný syn, ako sme ho nazvali v predošlom článku dokázal, že má veľké plány a ambície.
Už v 1102 roku získal kontrolu nad prvými provinciami - Malopoľskom, Sliezskom a Sandomierskom. Do 1107 roku si moc rozdelil so svojim bratom Zbigniewom, ktorý vládol vo Veľkopoľsku, Mazovsku a Kujavsku. Od 1107 roku vládol až do smrti sám.
Boleslav sa snažil podriadiť si Pomoransko a práve tu sa začal konflikt s bratom Zbigniewom, ktorý musel utiecť na dvor cisára Henricha V. Ten sa rozhodol zaatakovať Boleslava, ktorému sa však podarilo tento útok odraziť a v 1109 roku Boleslav dal z "bratskej lásky" oslepiť Zbigniewa. Bolo jasné, že po tomto akte bude ťažké mať dobré vzťahy s cisárom a preto sa Boleslav rozhodol udržiavať rovnováhu proti cisárovi dobrými vzťahmi s Kyjevskou Rusou a Uhorskom.
Vzťahy sa nerozvíjali ani s Českým kniežatstvom, ktoré bolo "vazalom" cisára. Boleslavovi sa nepáčilo ani to, že musel platiť tribút za Sliezsko. V 1107 sa Boleslav spolu s uhorským Kolomanom Učeným vybrali do Českého
kniežatstva, kde sa im podarilo na trón dosadiť Svätopluka Olomouckého.
Dokázal tiež v 1109 roku získať časť zemí rodu Holasicov v regióne Racibórz. Dynastické spory v Českom kniežatstve tak veľmi pomohli Boleslavovi, aby dokázal stabilizovať juho-západnú hranicu.
Práve stabilizácia na juhu pomohla Boleslavovi sústrediť sa na sever, kde v 1113 roku stabilizoval hranicu s Pomoranskom. Konflikty sa tiež podarilo zažehnať s cisárom, čo pomohlo Boleslavovi získať Gdanské Pomoransko (mesto Gdaňsk), ako aj podriadenie Západného Pomoranska (mestá Szczecin a Kołobrzeg), čo sa dá považovať za jeho veľký úspech. Boleslav sa snažil Pomoransko christianizovať a venoval mu väčšiu časť svojej vlády. Mal tu dva hlavné ciele: 1) upevniť hranicu na línii rieky Noteć a po 2) podriadiť Pomoransko pod svoju moc.
Boleslav bol ženatý dva krát. Prvé manželstvo uzavrel so Zbyslavou Kyjevskou. Po jej smrti sa oženil so Salomenou z Bergu, dcérou Švábskeho grófa Henricha, čo mu pomohlo zlepšiť vzťahy so západným susedom. Jedno je isté, Boleslav III. Krivoustý netrpel neplodnosťou. Z prvého manželstva mal dve deti, napr. budúceho vládcu Vladislava II. Vyhnanca, o ktorým si napíšeme v ďalšom článku. Druhé manželstvo bolo ešte plodnejšie. Narodilo sa mu až 12 detí. Z toho v Poľsku vládli napríklad: Boleslav IV. Kaderavý, Mieško III. Starý a Kazimír II. Spravodlivý, ale k tým sa dostaneme postupne.
Vzhľadom na skutočnosť, že Boleslav mal také veľké množstvo detí, rozhodol sa pripraviť v roku 1138 tzv. Nástupnícky zákon - testament, podľa ktorého sa rozdelilo Poľské kniežatstvo medzi jeho deti. Najdôležitejší vládca by mal vládnuť v tzv. Seniorálnej časti, ktorej sídlo bolo v Krakove a obsahovala regióny Krakovsko, Sieradzko a Pomoransko. Tiahla sa celým stredom Poľska cez mestá Gniezno až do Gdaňska. Názov ukazuje, že najdôležitejší vládca znamená najstarší z rodu (senior). To sa však predstane dodržiavať hneď pri Vladislavovi II., ktorého pseudonym Vyhnanec mu nebol pridelený náhodne.
Ďalšia časť pripadla Vladislavovi II. Vyhnancovi, jednalo sa o Sliezsko a Lubusko s mestami Wrocław a Głogów.
Podľa testamentu mal ďalšiu časť získať Mieško III. Starý. Jednalo sa o Veľkopoľsko s mestami Poznań, Gniezno a na hranici v meste Nakło.
Boleslav IV. Kaderavý mal získať Mazovsko a Kujavsko s mestami Płock, Pułtusk a opäť hranicou malo byť mesto Nakło.
Henrich Sandomierský mal vládnuť v regióne Sandomierska s mestami Sandomierz a Lublin.
Žena Boleslava III. Krivoustého - Salomena z Bergu mala vládnuť v regióne mesta Łęczyca.
Plán Boleslava nebol zlý, ale prax a ambície detí ukázali, že to skôr spôsobilo chaos a rozdelenie Poľska. Boleslav III. Krivoustý zomrel v roku 1138.
Fotografia: Ciekawostki historyczne.pl