Boleslav IV. Kaderavý - poníženie niekedy prináša víťazstvo
Ďalší syn Boleslava III. Krivoustého, nevlastný brat Vladislava II. Vyhnanca začal vládnuť nad Poľskom. Bol to Boleslav IV. Kaderavý (1121/1122 - 1173). Začal vládnuť v 1146, keď sa stal "seniorom".
Na
základe testamentu jeho otca - Boleslava Krivoustého - mu boli
pridelené nasledujúce regióny: Mazovsko a Kujavsko. V 1141 došlo k
prvému konfliktu s Vladislavom II. Vyhnancom, ako sme si spomínali už v
predošlom článku. Iniciátorkou konfliktu alebo provokácie Vyhnanca bola
matka Boleslava Kaderavého - Salomena z Bergu, ktorá intenzívne hľadala
spojencov proti Vladislavovi II. Vyhnancovi a podkopávala jeho autoritu
seniora. Salomena zomrela v 1144 roku a Vladislavovi sa ešte podarilo s
pomocou Rusi odraziť ambície Boleslava IV. Kaderavého a jeho brata
Mieška III. Starého.
Prišiel
však rok 1146 a Vladislav II. Vyhnanec musel ustúpiť miesto Boleslavovi
IV. Kaderavému, ktorý sa stal novým seniorom. Ovládol Krakovsko, po
Vladislavovi Sliezsko a Lubusko. Boleslav spolu s jeho bratom Mieškom sa
hlavne snažili zabrániť posilňovaniu vplyvu dynastie Hohenstaufovcov,
ktorá naberala na sile. S tým cieľom v 1148 roku pozvali do mesta
Kruszwica Albrechta I. Medveďa, ktorý bol markgrófom tvoriaceho sa
Brandenburského markgrófstva. Na tomto stretnutí sa spečatil sobáš
sestry kniežat - Judity - so synom markgrófa Albrechta - Ottom
Brandenburským. Boleslav a Mieško tiež pomohli Brandenbursku vo vojne s
Velétmi, čo pomohlo Albrechtovi upevniť svoju pozíciu na rieke Spréva.
Okrem Brandenburska bol osvedčeným spojencom markgróf Meißen - Konrád.
Ďalší
útok zo západu prišiel na základe podnetu Vladislava II. Vyhnanca. Bol
vedený cisárom Fridrichom I. Barbarossom, ktorý obklúčil Boleslava v
meste Poznań. Boleslav sa zaviazal, že bude Fridrichovi platiť léno a
vzdal mu hold prosiac o odpustenie na kolenách. Okrem tohto poníženia
však Boleslav príliš neutrpel a Vladislav II. Vyhnanec sa už nikdy
nevrátil.
To
mu umožnilo skúšať dobyť Prusov a následne ich christianizovať, bolo to
tiež zmocnené čím ďalej častejšími nájazdmi baltských kmeňov na
Mazovsko. S christianizácie nebolo nič, Boleslavovi stačil tribút, ktorý
získal od kmeňov. Neúspech Boleslava s Prusmi spečatil rok 1166, keď v
mazovských bahnách takmer Boleslav prišiel o život. Práve tu stratil
život veliteľ výpravy - knieža Henrich Sandomierský.
Boleslav
po smrti Henricha inkorporoval región Sandomierz pod svoju vládu, čo
bolo ďalším porušením testamentu jeho otca. Vyvolalo to rebéliu.
Boleslav však dokázal uniknúť vojne a súhlasil so žiadosťami rebelov a
rozdelil región na tri časti, pričom si sám pre seba nechal Sandomierz.
Niekoľko
rokov po smrti Vladislava sa v 1163 roku do Sliezska vrátili jeho
synovia Boleslav I. Vysoký a Mieško I. Pletonohý, ale oni už pre
Boleslava nepredstavovali také riziko, ako ich otec, ktorý im zabezpečil
zachovanie si dôležitých dvorov v Sliezsku: Wrocław, Legnica, Głogów,
Opole a Racibórz. Práve situácia a neúspech Boleslava v Prusách
spôsobili to, že bratia si upevnili pozíciu v Sliezsku a Boleslav IV.
Kaderavý musel zo Sliezska ustúpiť v 1166 roku.
Boleslav
IV. Kaderavý zomrel v 1173 roku a je pochovaný vedľa svojho otca a
dedka v katedrále v meste Płock. Boleslav bol ženatý dvakrát. Prvé
manželstvo uzatvoril s Vjačeslavou Novgorodskou z dynastie Rurikovcov.
Po jej smrti sa Boleslav oženil druhý krát. Jeho žena bola neznáma
Mária.
Nástupcom Boleslava sa stal jeho brat Mieško III. Starý, o ktorom si napíšeme v ďalšom článku.
Fotografia: Wikipedia.pl