Trojmorie – šanca pre región alebo len pekný sen?

Iniciatíva troch morí (ďalej Trojmorie) zdá sa v regióne strednej Európy nevyvoláva také senzácie, ako v Poľsku, ktoré je spoluiniciátorom tejto myšlienky. Názov sa odvoláva k priestoru a štátom, ktoré sa rozprestierajú medzi tromi moriami - Baltským, Jadranským a Čiernym. Projekt by mal zahŕňať 12 štátov strednej Európy: (Vyšehradskú skupinu) Českú republiku, Maďarsko, Poľsko a Slovensko, (Pobaltské štáty) Estónsko, Litvu, Lotyšsko, ďalej Bulharsko, Rumunsko, Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko. Ako píše Ministerstvo zahraničných vecí Poľska: "iniciatíva slúži na posilnenie prepojení v širšie chápanom stredoeurópskom regióne a vytvára pevný základ pre hospodársky rozvoj v oblasti energetiky, dopravy, digitálnej komunikácie a ekonomiky." Tento priestor zahŕňa takmer 1/3 celkovej plochy Európskej únie (ďalej EÚ) a žije tu viac ako 112 miliónov ľudí.

Prvé stretnutie iniciatívy sa uskutočnilo v septembri 2015 v New Yorku, ktoré o rok neskôr nasledoval prvý summit, ktorý sa uskutočnil v auguste 2016 v chorvátskom Dubrovníku. Práve Chorvátsko spolu s Poľskom boli autormi iniciatívy projektu na prezidentskej úrovni. Výsledkom prvéhu summitu bol podpis Spoločného vyhlásenia, podľa ktorého: "je potrebné oživiť dynamiku spolupráce v rámci EÚ aj v širšom transatlantickom priestore bez toho, aby sa vytvorila paralelná štruktúra k existujúcim mechanizmom spolupráce." Slovensko na prvom summite reprezentoval premiér Peter Pellegrini.

Druhý summit, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť v meste Vroclav sa nakoniec uskutočnil v júli 2017 vo Varšave. Hlavným dôvodom zmeny miesta bola potvrdená účasť amerického prezidenta Donalda Trumpa, čo by mohlo dať tejto iniciatíve kontext vykračujúci poza EÚ a prideliť mu širší geopolitický rozmer. To však vo svojom vystúpení v Bruseli vylúčil minister zahraničných a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý potvrdil záujem Slovenskej republiky podporovať každú regionálnu spoluprácu, ktorá má za cieľ zlepšiť infraštrukturálne prepojenia v regióne, pričom potvrdil, že: "my na Slovensku "netrpíme paranojou" a odmietol širší geopolitický význam, ktorý niektorí pozorovatelia pripisujú tomuto projektu. Upozornil pritom, že všetky aktivity Trojmoria musia byť v súlade s politikou EÚ." Slovensko bolo na summite zastúpené prezidentom Andrejom Kiskom. Účastníci summitu prijali Spoločné vyhlásenie, v ktorých zostali predstavené priority projektu: lepšie dopravné spojenie regiónu s cieľom rozvíjať a ďalej sa integrovať do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), implementácia cieľov energetickej politiky EÚ, podpora obchodného charakteru spoločných ekonomických projektov. Jednou z podmienok, ktoré boli uvedené v danom dokumente, a na základe ktorej bude táto iniciatíva fungovať určuje za jednu zo zásad členstvo v EÚ. Táto zásada aspoň na teraz vylučuje možnosť vytvorenia z projektu Trojmoria medzivojnovú poľskú doktrínu zahraničnej politiky nazývanú Medzimorie (lat. Intermarium), ktorá mala integrovať štáty ležiace medzi ZSSR a Nemeckom. Táto koncepcia sa od Trojmoria okrem hlavného cieľa líši aj tým, že do nej mali patriť štáty, ktoré sú aktuálne mimo EÚ (Ukrajina, Bielorusko, a niektoré štáty bývalej Juhoslávie). Práve koncepcia Medzimoria vyvoláva najväčšie obavy niektorých štátov, ktoré sa tejto iniciatívy zúčastňujú. Obávajú sa najmä toho, či je možné oddeliť výlučne ekonomické, infraštrukturálne a energetické otázky od geopolitiky.

Tretí summit, ktorý sa uskutočnil v septembri 2018 v rumunskej Bukurešti bol po prvý krát rozšírený o Fórum biznisu. Na treťom summite sa okrem reprezentantov 12 štátov iniciatívy zúčastnili tajomník pre energetiku USA Rick Perry, nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a došlo tu k podpisu Spoločného vyhlásenia o vytvorení siete obchodných komôr Trojmoria a dokumentu, ktorý mal vytvoriť Fond Trojmoria, ktorý podpísali inštitúcie z Chorvátska (HBOR - Chorvátska banka pre obnovu a rozvoj), Českej republiky (Českomoravská záruční a rozvojová banka), Lotyšska (Altum), Poľska (BGK - Banka národného hospodárstva), Rumunska (EximBank Romania) a Slovenska (Slovak investment holding - SZRB Group). Dôležitým výstupom tretieho summitu bol zoznam Projektov prioritného prepojenia v rámci regiónu Trojmoria. Zoznam bol rozdelený do dvoch hlavných sektorov: 1) multilaterálne projekty, ktoré boli rozdelené do troch oblastí: a) energetika, b) digitálna oblasť, c) doprava. 2) bilaterálne a národné projekty s medzinárodným potenciálom. Tento sektor bol rovnako rozdelený do troch vyššie spomenutých oblastí. Slovensko v zozname navrhlo dané projekty: A) Pre oblasť energetiky: Eastring, do ktorého by mali byť zaangažované okrem Slovenska aj Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. C) Oblasť dopravy zahŕňa projekty: Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves - štátna hranica SK/CZ; Diaľnica D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec, s presahom na Českú republiku a Poľsko. Medzi ďalšie projekty, ktoré by mohli byť zaujímave z pohľadu Slovenska môžeme zarátať: projekt Via Carpatia, ktorý by mal prepojiť cestnou sieťou Litvu, Poľsko, Slovensko cez Prešov a Košice, Maďarsko s Rumunskom a Gréckom. Ďalším zaujímavým dopravným projektom je modernizácia a rozvoj železničnej siete - Rail-2-Sea z poľského Gdaňska až do rumunskej Constanțy, v ktorej sa tiež počíta s účasťou s Slovenska. Zaujímavým riečnym projektom je prepojenie riek Dunaj - Odra - Labe, ktorý nie je novým nápadom, ale nikdy v histórii zatiaľ nebol realizovaný. Diverzifikáciu energetiky by mali zabezpečiť Koridor na prepravu plynu z Rumunska, cez Maďarsko na Slovensko, ako aj prepojenie na sieť Baltic Pipe z Poľska.

Zatiaľ posledný, štvrtý, summit sa uskutočnil v júni 2019 v slovinskej Ľubľane. Zaujímavé je, že Slovensko na tomto summite už nereprezentoval žiaden z najvyšších ústavných činiteľov. Zástupcom Slovenska bol na summite minister financií Ladislav Kamenický. Podľa programu sa mal summitu zúčastniť aj podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši. Účastníci tiež prijali Spoločné vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje, že hospodárska prítomnosť USA v regióne Trojmoria: "môže prispieť k posilneniu transatlantických väzieb a poskytnúť ďalší katalyzátor pre posilnenie transatlantického partnerstva, čím sa otvárajú nové obchodné príležitosti vrátane vzájomne výhodných investícií do infraštruktúry." Po prvý krát sa tiež v danom dokumente objavila zmienka o tom, že iniciatíva je otvorená tiež pre štáty Západného Balkánu a Východného partnerstva. Počas summitu sa uskutočnilo druhé Fórum biznisu.

Plány a projekty sú navrhnuté, predstavitelia 12 štátov regiónu, ako aj zástupcovia Európskej Komisie, USA a Nemecka sa stretávajú, rozvoj prepojení zo severu na juh strednej a východnej Európy sú určite potrebné, ale väčšina projektov je zatiaľ len v dokumentoch. Ako sa hovorí, papier veľa znesie, ale ako to bude vyzerať v skutočnosti, ukáže len čas. Na to, aby sa podarilo projekty zrealizovať, je potrebná politická vôľa a okrem nej to najdôležitejšie - finančné prostriedky. Poľské analitické centrum Spotdata pripravilo správu venovanú Perspektívam pre infraštrukturálne investície Trojmoria, z ktorého vyplýva, že do roku 2030 by sa mali investície v regióne Trojmoria vyšplhať až na neuveriteľných 1,1 bilióna euro. Podľa správy by sa malo HDP štátov Trojmoria zvýšiť do 2030 roku o 35%. Autori správy sa domnievajú, že na investovanie do projektov Trojmoria bude potrebný súkromný kapitál, pretože zdroje z štrukturálnych fondov EÚ budú nižšie, ako v predošlých obdobiach. Podľa plánu Fond Trojmoria, ktorého založenie bolo iniciované na treťom summite Trojmoria v Bukurešti, by mal disponovať finančnými prostriedkami približne 5 miliárd euro a investície, ktoré by mal vytvoriť by mali priniesť 100 miliárd euro. Z toho vyplýva, že ak by sa tento cieľ aj podarilo splniť, dostávame sa len na úroveň približne 10% potrieb celého regiónu. Pokrytiu všetkých infraštrukturálnych potrieb by tak nepomohla ani investícia, ktorú ohlásil americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorý informoval, že USA investuje do projektu Trojmoria 1 miliardu dolárov (približne 929 miliónov euro). Táto investícia by sa mala hlavne týkať rozvoja energetiky v Trojmorí. Nie je vylúčené, že sa to bude týkať najmä LNG terminála, ktorý sa nachádza v poľskom meste Świnoujście a do rozvoja siete, ktorá by plyn z USA mohla distribuovať do iných štátov regiónu. Vstup USA do projektu vyvoláva otázky, či to nebude mať tiež politické a geopolitické následky, najmä v kontexte energetickej konkurencie voči Rusku a ekonomickej konkurencie voči Číne v regióne. Sám minister Pompeo odvolávajúc sa na anexiu Krymu v 2014 roku ocenil, že Rusko, Čína a Irán podkopávajú globálny poriadok. "V súčasnosti, viac ako 30 rokov po páde Berlínskeho múru, sme stále ohrození štátmi, ktoré nerešpektujú suverenitu."

To, že projekt Trojmoria je rozhodne veľmi ambiciózny projekt sa nedá poprieť. O jeho úspechu však rozhodnú tieto faktory: politická vôľa, situácia vo svete, kondícia ekonomiky a postoj štátov, ktoré formálne do tohto projektu nepatria. Bolo by naivné domnievať sa, že taký veľký projekt si najvýznamnejšie štáty sveta nevšimnú. Biznis a reálna medzinárodná politika sa robia s cieľom získať čo najviac a pokiaľ možno eliminovať konkurenciu na pomyselnom trhu. Čo prinesie Trojmorie ukáže len čas.

Fotografia: Tomek Ferenc/Pixabay