Vladislav II. Vyhnanec - panovník s nesplnenou nádejou
Ďalší vládca z dynastie Piastovcov - Vladislav II. Vyhnanec (1105 - 1159) bol synom Boleslava III. Krivoustého. Svoju vládu začal po smrti svojho otca v 1138 roku. Bol to najstarší syn Boleslava a niesol titul senior, preto mal prvenstvo voči svojim mladším bratom, aspoň v teórií.
Jeho hlavný dvor sa nachádzal v Sliezsku a táto geografická blízkosť pomohla tomu, že jeho žena - Agnes von Babenberg - pochádzala z rakúskej dynastie Babenbergov. Sliezsko však Vladislav nedokázal obrániť a vojská českého kniežatstva mu robili veľké problémy od začiatku vlády.
Vladislav ako "seniorálny dedič" vládol nad regiónmi Malopoľsko, východné Veľkopoľsko, Kujavsko a Sliezsko. Vplyv mal aj na Pomoransko. Iné regióny boli rozdelené medzi jeho bratov Boleslava IV. Kaderavého a Mieška III. Starého. Vladislavova macocha - Salomena z Bergu mala garantovanú doživotnú vládu v regióne mesta Łęczyca. A bolo len otázkou času, kedy sa Vladislav rozhodne zobrať iné časti Poľska pod svoje krídla.
Prvé konflikty prišli v 1141 roku, keď sa Salomena rozhodla zvolať stretnutie do mesta Łęczyca. Problém bol v tom, že Vladislav o tom nevedel. Salomena chcela nájsť ženícha pre dcéru Krivoustého - Agnieszku. Výber padol na Kyjevskú Rus. Tento plán sa Vladislavovi podarilo prekaziť a dokonca sa mu podarilo získať spojencov z Kyjevskej Rusi, Českého kniežatstva a Cisárstva.
V 1144 zomrela Salomena a podľa testamentu Krivoustého mala táto časť po jej smrti pripadnúť opäť seniorovi, s čím nesúhlasili Vladislavoví bratia a začal sa konflikt medzi bratmi. Vladislavovi musela pomôcť Kyjevská Rus a po získaní Łęczyce musel Vladislav za pomoc darovať Rusi dvor Wizna.
V tomto čase sa k slovu dostáva tiež ďalší mocný palatín Piotr Włostowic, ktorý stál už po boku jeho otca Boleslava Krivoustého. Vladislav II. Vyhnanec začal mať väčší apetít na iné časti Poľska a chcel sa zbaviť svojich bratov. Po istom čase mu začal prekážať aj spomínaný palatín, čo vyvrcholilo až do pokusu oslepenia a vyhnania Piotra Włostowica. To sa nepáčilo iným šlachticom. Vyhnanie palatína, ktorý sa vybral na Kyjevskú Rus a začal vládcov nahovárať proti Vladislavovi, tiež príliš nepomáhali.
Rok 1146 mal byť rozhodujúci. Vladislav sa rozhodol prerušiť všetky kontakty s bratmi a chcel sa ich definitívne zbaviť. Najskôr sa vzmocnil Mazovska a prinútil Boleslava a Mieška, aby sa stiahli do mesta Poznań. V neprospech Vladislava však hrala rebélia ľudí, ktorí neboli spokojní s jeho vládou. Proti nemu sa obrátil aj arcibiskup z Gniezna, ktorý exkomunikoval Vladislava a jeho manželku. Dobre zorganizovala útočná akcia mladších bratov spôsobila to, že Vladislav musel utiecť. Najskôr do Prahy na dvor českého kniežaťa Vladislava II., ktorý v ňom videl politického skrachovanca, preto sa rozhodol poslať ho na dvor Konráda III. z dynastie Hohenstaufovcov, ktorého Vladislav prosil o pomoc, aby mohol získať svoj trón naspäť. Výprava sa začala v 1146 roku, ale proti bola dokonca aj príroda. Rieka Odra sa vyliala a stala sa tak naturálnou bariérou vo výprave, ktorá sa tak skončila neúspechom.
Vladislav čakal na pomoc v hrade Altentung a v čase, pokiaľ sa Konrád III. nevráti z výpravy do Svätej zeme sa snažil získať na svoju stranu aj pápeža, čo sa však nepodarilo. Vladislav sa pomoci Konráda III. nedočkal, pretože ten zomrel v 1152 roku. Trón získal Fridrich I. Barbarossa, s ktorého pomocou počítal tiež Vladislav. Barbarossa sa vydal na výpravu do Poľska v 1157 a bol to úspech. Nečakane sa však tento úspech nepreložil na úspech Vladislava, ktorý dostal len nejasný sľub návratu do seniorátu v Poľsku. Nemeckej strane stačilo léno, ktoré získala od Boleslava IV. Kaderavého vo Veľkopolskom Krzyszkowe.
Vladislav II. Vyhnanec sa návratu na trón už nedožil. Zomrel 30. mája 1159 a návratu do Poľska sa dočkali až jeho dvaja synovia Boleslav I. Vysoký a Mieško I. Pletonohý.
Fotografia: Wikipedia.pl